Choď na obsah Choď na menu
Reklama
Reklama
 


Poľovníci - psíčkari majte sa na pozore!

8. 2. 2017

Poľovný odborník radí

 

Poľovníci - psíčkari majte sa na pozore! 

 

ch.jpg

 

Spoločná poľovačka - veľké riziko pre poľovníckeho psa

Mesiace október až január sú obdobím kedy sa konajú spoločné poľovačky na diviačiu zver. Na nich je účasť poľovných psov nevyhnutná z hľadiska zákona o poľovníctve, ale hlavne z hľadiska praktického. 

Diviačia zver stále bola zverou, ktorá dokázala vážne poraniť a dokonca usmrtiť poľovného psa používaného pri jej love. V ostatných rokoch sa nezriedka stretávame s úhynmi poľovných psov na následky nakazenie vírusom Aujezskyho choroby ku ktorým dochádza po ich kontakte s infikovanými diviakmi. O vážnosti situácie v súvislosti s Aujeszkyho chorobou poľovných psov svedčí skutočnosť, že neexistuje  účinná terapia po objavení klinických príznakov ochorenia a v súčasnosti ani bezpečná a garantovaná vakcinácia.

Nebezpečný vírus

Permanentný výskyt vírusu v populácii diviačej zveri sa zabezpečuje postupným šírením z jedinca na jedinca. Významnú úlohu zohráva schopnosť vírusu prejsť po akútnej infekcii do latentného stavu. Pri stresových situáciách akými sú napríklad aj spoločné poľovačky alebo párenie diviačej zveri, ktoré prebieha práve v období ich konania dochádza k jeho aktivácii. Tento fenomén je typický pre čeľaď herpesvírusov do ktorej patrí aj vírus Aujeszkyho choroby.

Ako sa môže nakaziť náš štvornohý kamarát?

K infekcii psa môže dôjsť vdýchnutím  vírusu pri priamom kontakte psa s nakazeným diviakom, ktorý vírus vylučuje kvapôčkovou infekciou, ale tiež perorálne pri strete psa s diviakom po zahryznutí do miesta, ktoré je silne potriesnené infikovanými slinami. Ochorenie môže vyvolať  kontakt s plodovými obalmi v mieste pôrodu diviačice,  nakazenie psa cez  abortované alebo uhynuté diviačatá,  infikované Aujeszkyho vírusom. K infekcii psa môže dôjsť taktiež po konzumácii infikovaného vývrhu alebo diviny, pričom najväčším rizikom sú pre psa nosohltanové sliznice, sliznice ústnej dutiny a jazyka, priedušnice, hrtan a pľúca, ale aj samčie a samičie pohlavné orgány. V konečnom dôsledku prameňom nakazenia môže byť akákoľvek časť zveriny, ktorá bola neúmyselne kontaminovaná poľovníkom pri vyvrhovaní a manipulovaní s uloveným kusom diviačej zveri. Veľmi významnou cestou prenosu je zanesenie vírusu do podkožného tkaniva a tým do celého tela cez porušenú pokožku. Môže sa jednať o zranenie spôsobené diviakom pri priamom kontakte poľovného psa. Tak sa do rany dostanú priamo sliny a s nimi i vírus.  Nákaza sa môže preniesť na psa i po kontakte s mačkou, ktorá sa nakazila konzumáciou nakazenej zveriny Aujeszkyho chorobou. U mačiek prebieha Aujeszkyho choroba netypicky za celkových klinických príznakov sprevádzaných únavou, niekedy zvracaním a intenzívnym slinením .

cho.jpg

 

 

 Infikovaný pes vírusom Aujeszkyho choroby

 

 

 

Osud vírusu v tele psa

Vírus Aujeszkyho choroby ma po preniknutí do organizmu psa vyhranený sklon napádať nervový systém. Pri kvapôčkovej infekcii sa šíri po nosovej sliznici, kde ľahko dosahuje zakončenie čuchového nervu a prostredníctvom neho postupuje rýchle do mozgu. Po perorálnom nakazení infikovaným sústom sa vírus dostáva na ústnu, hltanovú sliznicu a mandle. Prestup vírusu do mozgu trvá dva až tri dni. Podobný je prestup cez porušenú pokožku, kde sa pomocou najbližších nervových dráh dostáva do miechy či mozgu. Už cestou do mozgu dochádza k množeniu vírusu a po dosiahnutí mozgu nastáva masívne pomnoženie bunkami mozgovej kôry, stredného mozgu a podporného nervového tkaniva. U psa sa začnú objavovať nervové klinické príznaky. V priebehu choroby, vírus psi nevylučujú, takže pre akékoľvek vnímavé zvieratá nepredstavujú prameň nákazy aj keď s nimi prišli do styku.

Smrteľný priebeh u psa je tak rýchly, že vzniknuté protilátky sa nedajú vo významnom množstve ani preukázať.  U samotných diviakov vírus Aujeszkeho choroby nespôsobuje významné ochorenie s výnimkou mladých jedincov u ktorých môže spôsobiť smrť. Dospelé zvieratá majú zníženú chuť do žrania, miernu horúčku a dýchacie príznaky ako sú kýchanie, kašeľ, výtok z nosa a sťažené dýchanie.

Klinické príznaky u psov

Prvými príznakmi sú zmeny správania sa zvierat, ktoré sa stávajú smutnými alebo v niektorých prípadoch nepokojnými až agresívnymi. Telesná teplota môže byť normálna alebo zvýšená.

Hlavným prejavom ochorenia je neznesiteľné svrbenie na ktoré pes reaguje stálym škrabaním. Najčastejšie je pozorované v oblasti hlavy, po stranách pyskov, okolo očí, uší alebo ústnych kútikov. Pocit svrbenia sa stupňuje, psi si svrbiace miesta najskôr vytrvale olizujú, potom škriabu a v dostupných miestach i vyhrýzajú.

Smrť nastáva za príznakov celkového ochrnutia. Priebeh Aujeszkyho choroby u psov trvá zvyčajne od objavenia sa prvých klinických príznakov po úhyn asi dva až tri dni.

Diagnostika vírusu

Klinické príznaky sú veľmi typické a skoro vždy majitelia uvádzajú styk psa s diviakom či skrmovanie zveriny z diviaka , ktoré nám postačia na vyslovenie podozrenia že sa jedná o Aujeszkyho chorobu. Na stanovenie konečnej diagnózy je potrebná laboratórna diagnostika.

Opatrenia na zníženie rizika prenosu infekcie

Majitelia poľovných psov by mali prísne dodržiavať určité zásady. Keďže momentálne na trhu nie je žiadna vakcína proti ACH vhodná pre mäsožravce, jedinou ochranou  sú  poznatky o  možností šírenia ochorenia a minimalizácia situácií, počas ktorých  môže dôjsť k infikovaniu psa.

Majitelia by preto najmä v čase  vylučovania vírusu diviakmi, čo je obdobie spoločných poľovačiek, mali neškodne odstraňovať vývrhy z diviakov, nenechávať  pobiehať psy na výradisku a zabrániť ich kontaktu s ulovenými diviakmi.

V tomto období nie je vhodné používať na výcvik psov ratice a kože z ulovených diviakov, prípadne zakladať stopy pofarbené krvou  z  takýchto zvierat. Pri dohľadávaní postrelených diviakov by mali vodiči svojich psov viesť psa po celý čas na farbiarskom remeni.

Absolútnou nevyhnutnosťou je aby nedochádzalo k skrmovaniu surového mäsa a vnútorností z ulovených diviakov. Toto mäso je možné skrmovať až po dôkladnej tepelnej úprave. Majitelia by mali v čo najväčšej miere zabrániť olizovaniu krvi, telových otvorov a slizníc.

Text a foto: MVDr. Ľuboš Macháč 

 
Reklama